„Chceme prinášať tituly, ktoré ľudí obohatia o nový rozmer“
Keď na Slovensku vznikne nové knižné vydavateľstvo, je to vždy tak trochu sviatok. A keď sa to vydavateľstvo navyše zameriava na kvalitnú literatúru, ktorá tu predtým nenašla svoje miesto, radosť je o to väčšia. Malé bratislavské vydavateľstvo Premedia má za sebou prvý úspešný rok. Vydalo napríklad výnimočné denníky ruskej spisovateľky Ale Rachmanovovej, Malú červenú knihu o behaní, pútavú analýzu našej civilizácie s názvom Samovražda Západu a viacero ďalších zaujímavých titulov. Vydavateľ Ján Gregor nám o vydavateľstve Premedia a knižnom trhu prezradil viac.
Patríte k novým vydavateľstvám s veľmi zaujímavým a pestrým edičným zameraním. Aké boli vaše vydavateľské začiatky?
Vždy som chcel vydávať knihy, no trvalo istý čas, kým som sa k tomu „dokopal“ – okrem iného pomohlo aj to, že ma vyhodili z práce. Plány na založenie vydavateľstva tu boli dávno, poslednou kvapkou bolo nájdenie zabudnutých denníkov Ale Rachmanovovej z čias ruskej občianskej vojny, ktoré u nás nevyšli sedemdesiat rokov. To bola kniha, pre ktorú sa oplatí začať. Denníkové zápisky vyšli pod názvom Študenti, láska, Čeka a smrť a koncom leta plánujeme vydať ich pokračovanie.
V čom je vydavateľstvo Premedia jedinečné?
Možno tým, že sídli v petržalskej obývačke, ktorá sa jedného krásneho dňa vďaka knihám preborí k susedom. Vydávať knihy nás baví. Robíme to s nadšením a nasadením. Vydávame tituly, ktoré sa nám páčia, a nerobíme pri výbere kompromisy, ktoré by nám nepriniesli radosť, ale iba peniaze do vrecka (aj keď tie sú tiež dôležité). (úsmev)
Ako vnímate náš knižný trh?
Možno to s ním nie je až také tragické, ako sa tvrdí. Aj distribútori potvrdzujú, že každý rok krivka predajov mierne rastie, a to bez ohľadu na rôzne ekonomické vplyvy. Špeciálne v Bratislave vyrástlo práve počas krízy viacero veľkých a príjemných kníhkupectiev. Je pravda, že niektoré menšie zanikli, ale to považujem za logický ekonomický následok. Dnešným ľuďom už menej vyhovujú maličké kníhkupectvá, kde strácate anonymitu a pri každej návšteve sa očakáva, že si niečo kúpite.
Takže nemáte pocit, že by Slováci nečítali?
Nemám. Knihy síce číta iba každý druhý človek, ale mohlo by to byť oveľa horšie. Je celkom prirodzené, že najviac sa predávajú knihy, ktoré oslovujú široké masy. Žili sme v umelom svete, od novembrovej revolúcie si už sami sebe menej klameme. Pred rokom 1989 vychádzalo množstvo kvalitnej a dosť náročnej literatúry, ale v ľuďoch driemal akýsi hlad po „ľahkých“ knihách. Do revolúcie si domov nosili diela autorov s Nobelovou cenou, a potom ich zrazu nahradil životopis princeznej Diany a rady do života od starej Taylorovej. Dúfam len, že ich nebrali príliš vážne.
Čo by ste priali nášmu knižnému trhu?
Ako vydavateľ som príjemne prekvapený, že to vôbec nie je také zlé, ako som si myslel. Kníhkupci aj viaceré médiá sú ústretoví, a to napriek tomu, že také malé vydavateľstvo ako sme my, im môže byť v podstate „ukradnuté“. Už len v porovnaní s Českom tu nie je až tak veľa dobrých a silných vydavateľstiev, konkurenčný boj zúri iba pri vydávaní knižiek o diétach a ženách, prípadne pri detských knihách. Tam, kde je naše vydavateľstvo, sa nik príliš nehrnie.
Aký je váš pohľad na rebríčky predajnosti kníh?
Každý vydavateľ sa môže tváriť, že rebríčkami pohŕda, ale všetci v kútiku duše túžime po dobrej predajnosti, dokonca aj vtedy, keď vydávate knihy na okraji záujmu – je snom každého vydavateľa vydať akýsi ušľachtilý bestseller. Je to dosť nepredvídateľné, nikdy by mi nenapadlo, že v rebríčkoch aspoň na pár týždňov vyskočia naše knihy, ako bol Najlepší bicykel na svete a teraz Malá červená kniha o behaní.
Aké máte vydavateľské ambície?
Nevydávať knihy, kde sa dozviete len to, čo už dávno viete. Chceme prinášať tituly, ktoré ľudí potešia a obohatia o nový rozmer. A prestať robiť z nášho bytu sklad.
