Deväť statočných
Galandovci – legendy slovenskej moderny (1957 – 1968) na jednom mieste – v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy
Spoločne vystavovali v rokoch 1957 až 1968. Vychádzali z domácich tradícií. Nadviazali na medzivojnovú avantgardu. Inšpirovalo ich vidiecke prostredie a tvorba M. Galandu a Ľ. Fullu. Tí vo svojich súkromných listoch hlásali modernosť, novú interpretáciu skutočnosti. Deväť mladých výtvarníkov sa nazvalo Skupina Mikuláša Galandu. Odmietali socialistický realizmus. Blízke im bolo európske moderné umenie: Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth. Ich práce i mená boli tŕňom v oku vtedajšej oficiálnej moci. V umeleckom prejave si stanovili jasný cieľ – slobodu tvorby. Išli cestou výtvarnej avantgardy, novej a modernej. Ich diela vyvolali búrlivé polemiky, vo svete žali veľké úspechy. Doma po okupácii v roku 1968 nasledovalo rušenie výstav, vylúčenie zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, zákaz vystavovania. Galérie ich nesmeli nakupovať. V takých chvíľach musí umelec svojej práci veriť. Musí mať odvahu stáť si „za svojím“. Galandovci to ustáli. Dôkazom je množstvo prác.
Galéria mesta Bratislavy im vzdala poctu. Slovami riaditeľa galérie Ivana Jančára: „V polovici februára sme otvorili najväčšiu a najkvalitnejšiu výstavu tejto skupiny.“ Vo výstavných priestoroch nájdeme veľkorysú ponuku toho najlepšieho – 117 obrazov a 41 plastík, ktorých výber trval dva roky, polovica prác nebola nikdy vystavená. Okrem galérií ich požičali i súkromní zberatelia. „Samotní umelci a rodiny poskytli okolo tridsať diel. Tých, čo si najviac vážia, s ktorými sa nikdy nechceli rozlúčiť,“ povedal Ján Kukal, autor projektu.
Návštevník prechádza svetom fascinujúcich farebných kombinácií a tvarov. Olej či iná technika. Sochy z bronzu a dreva. Zdanlivo nekonkrétne symboly, figúry, torzá ukrývajú trápenia, úzkosť, city i radosť. Motívy vychádzajú zo živých predlôh a príbehov. Cítiť v nich človeka. Majú svoj dej, pohyb, smerovanie. V čase vzniku sa opovážlivo odklonili od konkrétnych foriem. Oživili diktovanú jednotvárnosť. Prekročili hranice, čo sa považovalo za vzburu. Ale protest nebol cieľom. Bola to neovládnuteľná potreba slobodne dýchať, existovať. Výkrik mladých. Ich diela živo komunikujú, dráždia, no neútočia.
V galérii nezabúdajú ani na najmenších. Pre deti pripravili sprievodcu výstavou. Hravo, prostredníctvom interaktívnych úloh približuje tvorbu galandovcov. Využijú ho však i dospelí. Stačí, ak sa otvoria rôznym pohľadom na realitu i umelecké dielo. K tomu nenabáda len detský sprievodca, ale aj samotní galandovci. Budú pre vás otvorení do 11. apríla 2010.
Jana Chrappová
