in.ba

Zaspomínajte si pre čitateľov mesačníka in.ba na svoje začiatky.
S muzikou som začínal už ako celkom malý chlapec. Môj otec bol organista, chodili sme spolu do kostola, kde som s ním spieval. Neskôr som aj ja hral v kostole pod jeho dozorom. Na gymnáziu v Trenčíne som pokračoval v štúdiu hry na klavíri u pani učiteľky Dubnicajovej. Neskôr som v Bratislave vyhľadal profesora Kafendu. Vďačím mu za to, že ma zoznámil s vnútorným obsahom hudby, ktorý sa prejavuje vo frázovaní a v tvorení celého hudobného diela. Nebol len klavirista, ale aj ohromný muzikant. Učil aj skladbu – bol mimoriadne vzdelaný po všetkých stránkach. Po dvoch rokoch štúdia som prestúpil k profesorovi Némethovi-Šamorínskemu a u neho som v roku 1955 aj skončil VŠMU. Prvým zamestnaním bolo miesto korepetítora v Slovenskej filharmónii, čo usmernilo môj ďalší muzikantský život. Po piatich rokoch práce so zborom sa mi naskytla možnosť študovať ďalší odbor – dirigovanie – u Dr. Rajtera. Odvtedy som sa viac venoval dirigovaniu než hre na klavír.

V rokoch 1970 – 1992 ste boli hlavným zbormajstrom zboru Opery SND v Bratislave, s ktorým ste naštudovali viac ako 80 premiér opier slovenských a európskych skladateľov. Povedzte, aká je úloha zboru v opere?
Opera je tímová práca, spoločne pôsobia dirigent, režisér, kostýmový výtvarník, zbormajster a ešte aj choreograf. Dôležité je, aby všetky zložky hrali dohromady, predstavenie musí byť vyvážené a na profesionálnej úrovni. Musí sa nájsť kompromis, dirigent, zbormajster aj režisér sa musia vzájomne dohodnúť. Dnes sa stáva, že réžia je väčšmi hudobná šou, podceňuje sa význam a obsah diela, presadzuje sa režisérska idea – niekedy až príliš – byť zaujímavý za každú cenu, aj na úkor obsahu. Hudba ide do úzadia. Vypichnuté je len to, čo sa deje na javisku. V opere sa má počúvať, a to, čo sa deje na scéne, to má byť len vizuálne prikrášlenie.

Ktoré operné zborové scény vám prirástli k srdcu ako najobľúbenejšie?
Nemám vyvolených skladateľov, sú viacerí, ktorých mám rád. Ideálne sú veľké zborové scény, ako sú v Musorgského Borisovi Godunovovi alebo Suchoňovom Svätoplukovi či Krútňave, tam sa môže ukázať zbor v plnej sile a kráse. Keď je celá opera postavená na zbore – to je odmena pre zbormajstra, vo veľkých operách wagnerovských, ale aj verdiovských, je zbor v centre a to podnecuje aj k čo najlepšiemu výkonu.

So Speváckym zborom mesta Bratislavy ste nahrali 18 CD a LP platní. Dosiahli ste s ním úspechy nielen na Slovensku, ale aj významné ocenenia na rôznych medzinárodných súťažných festivaloch. Bola tu tradícia, na ktorú ste nadväzovali, alebo ste začínali úplne od začiatku?
Zbor bol založený v roku 1971, ja som prišiel v roku 1977. Spievali v ňom bývalí členovia Lúčnice a Techniku, kde predtým pôsobili ako študenti. V zbore sa stretli už ako zamestnaní, mali však záujem pokračovať v spievaní, spev sa stal ich životnou potrebou. Mestské kultúrne stredisko a mesto ich podporilo, dalo im priestor na skúšanie, zaplatilo dirigenta. Najskôr to bol prof. Anton Kállay zo Žiliny, potom som prišiel ja. Z malého komorného telesa, ktoré malo pôvodne asi 25 členov, som postupne vybudoval až 80-členný zbor. Chcel som, aby sme mohli spievať oratoriálny repertoár a veľké vokálne diela. Postupne sme tak dostávali ponuky na spoluprácu aj so Slovenskou filharmóniou, Slovenským rozhlasom, s komornými orchestrami, spievali sme so všetkými slovenskými orchestrami. Budovali sme si repertoár, ktorý má teraz takmer 130 diel (veľké kantáty, oratóriá a omše).

Prezraďte, ktoré miesta a zákutia v Bratislave máte najradšej?
Aj keď už teraz bývam v Stupave, Bratislava bola dlho mojím domovom a stále sa považujem za Bratislavčana. Mnohé miesta mi pripomínajú moju prácu a dotýkajú sa ma buď osobne, alebo z profesionálneho hľadiska.

Ste aj dlhoročným učiteľom na Konzervatóriu v Bratislave, Pedagogickej fakulte UK a VŠMU v Bratislave a Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Aký je váš vzťah k mládeži?
Komplikovaná otázka... Mám vnukov aj vnučky, takže môžem zblízka sledovať vývoj mladých ľudí. Treba byť veľmi uznanlivý a dívať sa na mnohé s nadhľadom. Prácu s mládežou považujem za maximálne zodpovednú. Viac než koncerty alebo hocijakú inú prípravu. Je ťažké nesnažiť sa ich „terorizovať“, ale priviesť ich k určitým veciam a kvalitným hodnotám, o ktoré možno pôvodne ani nemali záujem.

Takže ste učiteľstvo vnímali ako poslanie priviesť mládež k hudbe.
Áno, také bolo moje poslanie pedagóga.

Z čoho čerpáte energiu, čo je zdroj vašej sily?
Pozitívne myslenie! To je veľmi dôležité!

Máte nejaké životné krédo, ktoré vás vedie celým životom?
Usiloval som sa žiť tak, aby som niečo urobil, to bolo mojou hnacou silou. A ctižiadostivosť, ktorú vo mne vypestovala matka. Aj v hudbe, ktorej som sa venoval celý život a ktorá ma pohlcovala, som nachádzal silu. Nemal som čas myslieť na niečo iné, bol som v tej muzike stále. Motivovalo ma najmä to, aby som s tými, s ktorými pracujem, dosiahol maximálne výsledky, aké sa dajú dosiahnuť.

Takže na vinohrad bol čas až v dôchodku?
Na vinohrad som si vždy našiel čas, lebo relaxačná činnosť je veľmi dobrá a potrebná. Keď mi problémy prerastali cez hlavu, zašiel som do vinohradu, manuálne som pracoval a na pár hodín som sa ocitol v inom svete. Potom som sa vrátil do sveta hudby a riešil problémy.

Kde budeme môcť najbližšie počuť Spevácky zbor mesta Bratislavy pod vaším vedením?
Pozývam všetkých vo štvrtok 24. júna do Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa, kde budeme spievať v rámci Kultúrneho leta, a v nedeľu 27. júna o 10.30 do Dómu sv. Martina, kde vystúpime na omši pri vysvätení nového organu.

Ďakujeme za rozhovor a želáme vám ešte veľa energie do ďalších umeleckých projektov.

Helena Doktorovová

Tipy in.musica

9. 6. 2010, 19:00
Slovenský rozhlas, Mýtna 1
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
Program:
Ľudovít Rajter: Suite symphonique (k 10. výročiu úmrtia Ľ. Rajtera)
Robert Schumann: Koncert pre husle a orchester d mol
Sergej Rachmaninov: Symfónia č. 2 e mol, op. 27
Sólista: Linus ROTH (SRN) – husle
Diriguje: Mário KOŠÍK (SR)

18. 6. 2010, 19:00, 1. premiéra
20. 6. 2010, 19:00, 2. premiéra

SND – historická budova
Hviezdoslavovo námestie
Vincenzo Bellini: Puritáni
Príbeh patrí do sveta romantických literárnych hrdinov sira Waltera Scotta,
Belliniho nádherná hudba je ideálnou tlmočníčkou emócií.

(HD)