„Hudba je pre mňa nekonečným svetom fantázie...“
Vyznáva sa o hudbe sólistka Opery Slovenského národného divadla Eva Hornyáková.
Operná speváčka Eva Hornyáková je mimoriadny talent. So štúdiom spevu začala v Košiciach u Ľudmily Somorjaiovej, na VŠMU v Bratislave študovala u Hany Štolfovej-Bandovej a neskôr v triede prof. Zlatice Livorovej. Na medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského získala v roku 2002 cenu za interpretáciu piesne. V roku 2004 zvíťazila na medzinárodnej speváckej súťaži Imricha Godina vo Vrábľoch. O dva roky neskôr sa s úspechom zúčastnila na medzinárodnej súťaži Competizione dell´opera v Drážďanoch, kde sa prebojovala do semifinále. Významná pre ňu bola aj účasť vo finále na medzinárodnej speváckej súťaži v nemeckom Bayreuthe, svetoznámej speváckej súťaži Hansa Gabora Belveder vo Viedni a Maria Callas Grand Prix 2009 v Aténach.
Na doskách Opery SND debutovala Eva Hornyáková v roku 2006 v postave Grófk y v Mozartovej Figarovej svadbe. Nasledovali Ariadna na Naxe R. Straussa, Mimi v Pucciniho opere Bohéma, Pamina a Prvá dáma v novej inscenácii Mozartovej Čarovnej fl auty, Mařenka v Predanej neveste Bedřicha Smetanu a Margaréta v Gounodovom Faustovi, ktorá bude mať premiéru 26. a 28. marca 2010. Spievala aj vo viacerých vokálno-inštrumentálnych dielach slovenského skladateľa Víťazoslava Kubičku. Hosťovala v divadlách v Španielsku, Nemecku a Rakúsku.
Vynikajúca speváčka zostáva napriek popularite prívetivá a otvorená, skromná a nesmierne ľudská. V divadelnej šatni porozprávala o svojom svete hudby. Aj pre vás.
Čo pre vás znamenajú hudba a spev?
Hudba je pre mňa nekonečným svetom fantázie, slobody, inšpirácie, emócií, neopísateľných farieb, spev je pre mňa spôsobom, ako sa môžem toho všetkého dotýkať.
Opera – to je pre laikov celkom iný svet. Ako sa v ňom cítite?
Ako v rozprávke... Je pre mňa radosťou a prácou zároveň. Veď čo môže byť krajšie, ako sa dotknúť srdca diváka, pokúsiť sa odovzdať odkaz prostredníctvom hudby? Jeden večer som princezná, druhý deň šantivé drzé dievča a tretí milujúca, odvrhnutá a zlomená žena. Možno to niekedy zaváňa schizofréniou, ale keď sa začne predohra a vstúpim na javisko, hudba ma vtiahne do roly tak, že sa niekedy preberám až pri potlesku. Aj ja som pomaly spoznávala svet opery, ale ak sa raz človeka dotkne, tak mu ostáva verný a zvláštnym spôsobom ho magnetizuje.
Okrem operných postáv, ktoré stvárňujete na scéne Slovenského národného divadla, máte v repertoári aj množstvo piesňovej tvorby. V čom je pre vás táto hudba príťažlivá?
Piesne sú pre mňa výzvou. Majú menšiu komornú formu, a preto dávajú možnosť krehkého intímneho prejavu.
Kto vám bol umeleckým vzorom?
Nemám jeden konkrétny vzor. Vždy mám určité obdobia, keď som absolútne zamilovaná do tej-ktorej opery, väčšinou vždy do tej, na ktorej pracujem, a s tým sa mi spájajú aj speváčky, ktoré sú mi inšpiráciou – Maria Callas, Mirella Freni, Gabriela Beňačková, Lucia Popp či Angela Gheorghiu.
Dnes, keď ste sólistkou našej národnej scény, spomeniete si niekedy na začiatky? Čím ste chceli byť ako malé dievčatko?
Nikdy som nesnívala, že budem speváčkou. Chcela som byť detskou lekárkou. No odmalička nás so sestrou veľmi podporovala a viedla k hudbe mamička. Mala som vždy šťastie na výnimočných pedagógov. Ako malá som navštevovala ĽŠU v Levoči, kde bola tvorivá rodinná atmosféra a skvelí ľudia. Tam som prvýkrát zažila radosť z hudby, a to ma naviedlo na cestu umenia. Tancovala som vo folklórnom súbore a hrala na akordeón, ktorý som vyštudovala na konzervatóriu v Košiciach, kde som neskôr začala študovať aj spev. Šlo to tak prirodzene.
Rada sa vraciate do rodnej Levoče?
Domov chodím veľmi rada a hlavne teraz, keď mám malého 1,5-ročného syna Maximiliánka, s ktorým často cestujeme za starými rodičmi. Vyrastala som v prírode a lesy, ktoré sú okolo Levoče, sú neopísateľné... Tam sa cítim veľmi šťastná.
Dnes je vaším domovom Bratislava. Kam najradšej chodíte so svojím malým synčekom?
Najradšej sa prechádzam so synom na Kuchajde, ktorú máme blízko. Tiež nás lákajú Železná studnička či Horský park, všade tam, kde je trochu zelene.
Čo najradšej robíte, keď nespievate?
Všetok čas trávim s malým a rodinou, o ktorú sa milujem starať. Aj keď mám rada svoju prácu, nepoznám krajší pocit ako byť matkou.
Za rozhovor ďakuje
Helena Doktorovová
