in.ba

Ako ste sa dostali k hudbe?

Úplné prirodzene. Pochádzam z hudobníckych rodín. Naša tradícia sa tiahne cez niekoľko generácií.

Kedy ste zistili, že chcete hrať na basgitaru?

V detstve. Inšpiroval ma strýko, ktorý hral výborne.

Kto z vašich spolupracovníkov vás najväčšmi ovplyvnil?

Môj profesor dirigent Zdeněk Bílek a, samozrejme, môj blízky priateľ Marek Brezovský. Treba však povedať, že inšpirácia prebieha neustále, mám okolo seba stále výnimočných hudobníkov a každý prináša nové impulzy.

Na ktorý zo svojich albumov ste hrdý najviac?

Veľa pre mňa znamená album Hrana s hudbou Mareka Brezovského, ktorý som nahral po jeho smrti v roku 1999, fantastická spolupráca bola s americkým gitaristom Johnom Shannonom a Martinom Valihorom pri vzniku albumu The Universal Cure a album, ktorý najpresnejšie vystihuje moju umeleckú podstatu a zároveň ma stál zatiaľ najviac síl, je kantáta pre sólo soprán a symfonický orchester Under my Spell.

Čo vás priviedlo k dirigovaniu?

Bola to taká riadená náhoda, keď som prišiel na deň otvorených dverí Konzervatória v Bratislave a prijali ma ako mimoriadny talent do nultého ročníka a odporučili mi tento odbor.

Študovali ste na prestížnej hudobnej univerzite Berklee. V čom sa najviac líšila od tých slovenských?

Asi vo všetkom. (smiech) Na Berklee je veľmi kreatívne fluidum a nepreberné množstvo možností ako sa realizovať. Nechcem kategorizovať, ale naše školstvo v umeleckej oblasti nedosahuje úroveň potrebnú na adekvátny a kreatívny rast talentovaných študentov.

Majú to dnešní muzikanti ľahšie alebo ťažšie ako vy, keď ste začínali?

To neviem správne posúdiť. Každopádne je to komplikovanejšie v tom, že dnes nás médiá zahlcujú množstvom pseudo-umenia, pseudo-talentov a postupne sa stráca rozdiel medzi hodnotnými vecami a povrchným brakom. Vyznať sa v tom si vyžaduje buď veľmi silný vnútorný kompas, alebo niekoho, kto správne usmerní mladého človeka, ktorý síce má talent, ale nemá patričné skúsenosti a rozhľad v obore.

Ste súčasťou silnej hudobnej generácie, ako vnímate tú súčasnú?

V každej generácii je zopár silných individualít, ktoré majú predurčenie tvoriť zaujímavé a hodnotné veci.

Aký je váš názor na hudobné televízne súťaže?

Pliaga, ktorá ničí prirodzený vývoj, manipuluje verejnosť a degraduje emotívne hodnoty. Je to mašinéria, ktorej hlavný a jediný záujem je materiálne vyťažiť, a za týmto účelom totálne zneužiť všetko, čo sa ponúkne. Nesúdim, akurát ostro kritizujem model, ktorý potiera naozajstné hodnoty a má z veľkej časti na svedomí celospoločenský kultúrny úpadok.

Čo pre vás znamená hudba?

Učiteľ, mágia, sloboda, bolesť, šťastie, komunikátor, láska.

Čo vás poháňa dopredu?

Inšpirácia.

Ako tvoríte?

To závisí od situácie. Niekedy spontánnym ohňom, niekedy sa presekávam hustou džungľou pochybností.

Aký hudobný album vás zaujal naposledy?

Nový Eminem. (smiech)

Čo pre vás znamená pojem kvalitná hudba?

Hudba, ktorá pramení v ľudskej duši a využíva formu ako prostriedok na čo najpresnejšie vyjadrenie pravdy, nech už je akákoľvek. Je totiž veľa hudby, ktorá ohúri formou, prípadne egoisticky zaťaží poslucháča, ale tá ma nedokáže hlbšie zaujať.

Aký bol váš najsilnejší hudobný zážitok?

Pre mňa najsilnejší hudobný zážitok je, keď sa deje HUDBA. Kdekoľvek, kedykoľvek a s kýmkoľvek.

Nedávno ste koncertne oživili album Hrana Mareka Brezovského, bude mať tento projekt pokračovanie?

Plánujem na jar malé turné pri príležitosti reedície albumu a vydania koncertného záznamu.

Máte nejaký nesplnený hudobný sen?

Nemám. Skôr snívam o lepšom svete a snažím sa k tomu mojou hudbou prispieť.

Čo chystáte najbližšie?

Komponovať, dirigovať, koncertovať a rozdávať hudbu všetkým, ktorí sú ochotní počúvať.

Aký je váš vzťah k Bratislave?

Veľmi silný. Som Bratislavčan a mám naše mesto rád.

Za rozhovor ďakuje
Robert Pospiš