Knihy a úrady v starom Prešporku
Hovorí sa, že marec je mesiac knihy, ale málokto si uvedomí, že čítanie má v Bratislave viac ako tisícročnú históriu. Už v prvom misijnom kostole z 9. storočia, ktorý stál na Hrade, opatrovali pergamenový sakramentár či iný liturgický text. Podobne aj v kostole, ktorý na mieste staršieho vznikol v 11. storočí. Z tohto obdobia sa zachovalo iba zopár zlomkov zo Starého zákona (dnes v Slovenskom národnom archíve). Rastúca knižnica Bratislavskej kapituly padla za obeť Přemyslovi Otakarovi II., ktorý mesto obsadil v rokoch 1271 a 1273. Okradnutým kanonikom zrejme poslali nové knihy z Ostrihomu. Okolo roku 1300 totiž vznikla najstaršia skupina domácich rukopisov (misál, breviár a Biblia), ktorú dodnes uchovávajú bratislavské inštitúcie.
Až v nasledujúcom storočí sa naučili čítať všetci bratislavskí klerici a dokonca aj viacero mešťanov. V roku 1302 sa spomína mestská škola, o dve generácie neskôr o nej píšu, že sa tam učia aj deti chudobnejších. Kniha však bola stále prepychom. Až od konca 14. storočia si našla miesto v domácnostiach zámožnejších. Výnimočne vzdelaný bol mestský pisár Liebhard Egkenfelder, ktorý v testamente zanechal až 37 kníh. Žiadna laická knižnica sa však nemohla porovnávať s kapitulskou, ktorá mala v tom čase už vyše 80 rukopisov. Zatiaľ čo kanonici čítali skôr liturgickú a vedeckú literatúru v latinčine, vzdelanejší mešťania dali prednosť nemeckým rukopisom s hrdinskými námetmi – napríklad povestiam o Alexandrovi Veľkom.
Okrem literárnych rukopisov v Bratislave písali aj iné knihy – úradné. Najstaršia mestská kniha Bratislavy je spolu s banskoštiavnickou prvou svojho druhu na našom území. Začal ju písať v roku 1364 pisár Siegfried. Od roku 1402 začali v mestskej kancelárii viesť aj knihu protokolov zo zasadaní mestskej rady. Z roku 1405 sa zachovali zlomky mestských účtov. Naozajstná kniha príjmov a výdajov mesta (tzv. komorná kniha) vznikla v roku 1434. Do konca stredoveku sa ich zachovala takmer stovka. Ku protokolu testamentov (od roku 1427) pribudla o 7 rokov neskôr aj kniha trestných rozsudkov. Takmer v tom istom období začali mestskí notári viesť aj prvú pozemkovú knihu (Grundbuch) a knihu záloh (Satzbuch). Ak bývate v Starom Meste, môžete podľa „grundbuchu“ zistiť, kto „u vás“ býval pred 500 rokmi...
Juraj Šedivý
autor je historik
