Konvergencie prichádzajú s výbornou dramaturgiou
Jozef Lupták: „Festival je ako melódia, v ktorej má dôležité miesto každá nota“
Už dvanásť rokov prináša hudobný festival Konvergencie do Bratislavy svetové umenie. Hudbu, slová, tanec a stretnutia, na aké sa nezabúda. Od 18. do 25. septembra sa môžeme opäť tešiť na nápaditú dramaturgiu a netradičné spojenia. Za tými stojí najmä výborný violončelista Jozef Lupták, ktorý je duchovným otcom celého festivalu. In.ba sa s ním pozhovárala o tom, aké budú tohtoročné Konvergencie, prečo ich organizuje stále s rovnakou radosťou, ale aj o výnimočnej atmosfére koncertov.
Ako vznikol názov Konvergencie?
Vznikol úplne na začiatku myšlienky festivalu a vyjadruje jeho obsah vo viacerých rovinách. V čase, keď Konvergencie vznikali (1998 – 2000), nebola komunikácia a spolupráca medzi slovenskými a zahraničnými interpretmi taká rozvinutá ako dnes. To bol jeden z prvých zámerov: spojiť skvelých umelcov, ktorým stále záleží na tom, ako znie komorná hudba. Tá má neuveriteľnú komunikačnú silu, spájajúcu na pódiu umelcov z odlišných kultúrnych pozadí. Neformálna atmosféra a komunikatívnosť s publikom je ďalšia rovina. Keďže som sám odmalička inklinoval k viacerým hudobným žánrom a štýlom, ich spájanie mi bolo vlastné. Okrem hudby sa preto na festivale objavia aj tanec, divadlo, literatúra, vizuálne umenie. Navyše aj samotný festival prebieha v design factory, čo je krásne architektonické prostredie. Každý rok ma znovu a znovu uistí, že názov Konvergencie naozaj vyjadruje obsah festivalu vo všetkých rovinách.
Aký bude dvanásty ročník vášho festivalu?
Verím, že opäť výborný, objavný, inšpirujúci, s uvoľnenou atmosférou a kvalitnou hudbou. Takisto, že na ňom budú spojenia, aké by ste na iných festivaloch nezažili. Bude o spojení starého a nového, improvizácie a pevnej štruktúry, živelnej rómskej hudby a popovej stálice, barokovej hudby a husľovej „fidlovačky” atď.
Kde a kedy sa bude festival odohrávať?
Začneme v Katerále sv. Martina koncertom Cello Colosseum a Gregoriana. Potom budeme už tradične pokračovať v design factory na Bottovej ulici.
Na aké koncerty sa môžeme tešiť?
Celkovo desať koncertov prinesie pestrý program od gregoriánskeho chorálu cez súčasnú hudbu (Iršai, Ščedrin, Pärt), klasicizmus (Haydn, Beethoven), romantizmus (Elgar, Korngold), improvizácie a džez, koncert pre deti a rómsku hudbu s koncertom Jany Kirschner až po Stravinského Príbeh vojaka v netradičnom spracovaní. Návštevníci festivalu sa tiež môžu tešiť na predstavenie programu pred koncertmi či pohár vína a príjemné prostredie v design factory. Samozrejme, aj na skvelých interpretov. Prídu Doric String Quartet z Veľkej Británie, Miki Škuta s trombonistom Bertlom Mutterom, Igor Karško, Boris Lenko, Norika Škutová, ASGUESTS, After Phurikane, Miloš Valenta a Quattro Violini, Robo Roth a ďalší.
Sám ste zároveň aj hudobníkom, pomáha vám tento fakt pri organizovaní Konvergencií?
Ak by som nebol aktívny hudobník, Konvergencie by zrejme neexistovali. Alebo by boli veľmi odlišné. Spojenia a programy, ktoré vznikajú na festivale, sú špeciálne práve preto, lebo hrám s interpretmi, ktorí chcú prísť, aby si mohli spolu zahrať. Aj pre nás samotných je tento festival sviatkom.
Na festivale aj pravidelne vystupujete, sú pre vás koncerty na Konvergenciách niečím iné?
Majú špeciálny náboj, túžbu zahrať spolu niečo skvelé, v čo veríme, čo má hodnotu a prináša hodnoty. Vo veľkej miere je to aj o vzťahoch medzi hudobníkmi a, samozrejme, publiku, ktoré je na Konvergenciách vynikajúce. Práve publikum je spolutvorcom atmosféry, ktorá počas festivalu vzniká. A keďže väčšina koncertov sú aj premiérové programy, tak zažívame aj istý typ akejsi čerstvosti a možno aj adrenalínu, ako to dopadne. Pre mňa osobne je to aj o oveľa väčšom pocite zodpovednosti. Do momentu, kým vyjdem na pódium, myslím aj na to, aby všetko dobre prebehlo, napriek tomu, že mám skvelý tím ľudí, ktorí by už festival vedeli zorganizovať aj bezo mňa.
Konvergencie majú špecifickú dramaturgiu, ktorá počíta s náročnejším divákom. Je ich na Slovensku dosť?
Myslím, že je, len chvíľu trvá, kým sa v smogu zábavných programov, ktoré nás bohato obklopujú, nájde. Už viackrát sme sa presvedčili, že vnímaví diváci sú na celom Slovensku. Ak zachytia, že sa niečo podobné deje, tak prídu.
Kde čerpáte inšpiráciu na zostavovanie programu?
To je aj pre mňa dosť veľká záhada. (úsmev) Asi prichádza z neba alebo zvnútra, ak som na správnej vlne, alebo niekedy z brainstormingu s priateľmi. Niekedy mi niečo napadne pri mojich deťoch alebo na najnepravdepodobnejších miestach. Nemám na to žiadnu štruktúru.
Z čoho ste mali pri organizovaní tohtoročných Konvergencií najväčšiu radosť?
Radosť príde vždy vtedy, keď mám pocit, že sme našli kľúč k tomu, ako má festival vyzerať. Tá najväčšia príde asi v momente, keď znie hudba. Každý koncert má pre mňa svoje miesto. Festival je ako melódia, v ktorej má dôležité miesto každá nota. Či už je krátka, dlhá alebo si ju možno na prvé počutie ani nevšimnete. Keby ste ju však vynechali, už to nebude tá správna melódia. Podobne to vnímam aj s Konvergenciami.
Na ktorý koncert sa vy osobne najviac tešíte?
Ja osobne na všetky. Ale asi predsa len najviac na ten prvý a posledný. Je krásne, keď niečo nové znovu začína, potom to plynie a príde moment, keď to zrazu skončí a stíchne. A my zostaneme bohatší o to, čo sme prežili, a nejakým zázračným spôsobom to ďalej žije v nás.
Má váš festival nejaké hlavné posolstvo, ktoré by ste chceli prostredníctvom koncertov odovzdať publiku?
Radosť z hudby, zo vzájomných stretnutí, z komunikácie, zo spájania a otvárania sa novým svetom, ktoré boli pre nás pred festivalom možno vzdialené či zatvorené horou predsudkov.
Program festivalu nájdete na stranách 33 a 34.
Za rozhovor ďakuje Robert Pospiš
