in.ba

Na vaše nedeľné bohoslužby chodia mladí ľudia, zdá sa, že kresťanstvo nie je pre nich nuda. Je možné aj dnes existovať neoddelene od bežného života a byť kresťanom? Ako sa to dá?

Pred časom som sa pozeral na olympijský štadión v Sydney - bol plný mladých ľudí, ktorí s nadšením spievali piesne uctievajúce Boha vo veľmi súčasnom, rockovom kabáte. Uvedomil som si znovu, že Ježiš bol progresívny, priťahoval davy ľudí a priťahuje ich dodnes. Kresťan je nasledovník Ježiša Krista a má ho nasledovať aj v bežnom živote. A ako sa to dá dnes? Určite ide o každodenné osobné rozhodovanie, čo si vyberie zo súčasnej ponuky života. Či to správne alebo to, čo vás síce na chvíľku uspokojí, ale v podstate viete, že ste zlyhali. Kresťania hovoria, že napriek takýmto - nie ľahkým rozhodnutiam - to aj dnes stojí za to. V takomto vzťahu Boh nie je vzdialený. Vždy sa tieto veci odohrávajú dobrovoľne. Boh stvoril človeka, miluje ho obrovskou láskou. Preto sa aj Ježiš narodil ako človek. Ten, kto túto lásku okúsi, vie, že sa nedá s ničím porovnať.

Čo znamená, že sa narodil Boh človek? Prečo sa má z toho ľudstvo tešiť a pripomínať si to?

Pripomína mi to príbeh o otrhanom mužovi na aukcii. V jednej chvíli sa na nej dražia staré, ošúchané husle. Keď ich nikto nechce, tento muž požiada licitátora, či si ich môže na chvíľu požičať. Vytiahne svoj kufrík a dá sa do práce. Na konci aukcie na nich zahrá. Úžasná melódia pritiahne davy a husle sú vydražené ako najdrahší artikel aukcie. Niet sa čo čudovať: ten otrhaný starý muž ich vyrobil, bol ich tvorca. Rovnako sa Boh pozerá na aukciu devalvovaných hodnôt nášho života. Prichádza na zem, aby opravil naše staré, ošúchané husle, naše prekrútené hodnoty a aby tie naše husle znovu zahrali úžasnú melódiu. Otázkou zostáva len to, či sa mu ako nášmu tvorcovi zveríme do rúk.

Dobre, a keď sa rozhodneme, čo potom? Ako je to s bežnými ľuďmi, môže sa aj dnes stať - to, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi rybárovi Petrovi, colníkovi Matúšovi alebo rímskemu stotníkovi, ktorí uverili, že Ježiš je Boh?

Evanjeliá sú plné príbehov rôznych ľudí. Usporiadaných a bohatých, či životom bitých, zapredaných alebo prostitútok. Vždy to bolo osobné stretnutie s Bohom a na tom sa dnes absolútne nič nezmenilo, túto príležitosť máme my všetci. Aj dnes ľudia stretávajú tohto Krista, ktorý prichádza k nim a mení ich život. Tak, ako vtedy, prichádza presne tam, kde sme a začína s nami, presne takými, akí sme. Začína to jeho bezpodmienečnou láskou a odpustením - a to vždy ľudí na Kristovi priťahovalo najviac. Podľa mna, človek 21. storočia by mal poznať evanjeliá, príbehy a „slovo", ktoré sa tam nachádza. Nový zákon, ktorý v štyroch evanjeliách zahŕňa podstatu kresťanstva - je dostupný v kreťanských, ale aj iných kníhkupectvách, samostatne, alebo aj ako časť Biblie. Dnes poznáme všeličo, toto posolstvo by sme mali tiež poznať. Nakoniec, s čím máme porovnávať, či žijeme správne, keď nepoznáme základ? V Sv. písme naozaj nájdete veľa múdrosti aj do bežných situácií. Ja by som určite chcel vedieť a poznať, čo zanechal kresťanský Boh tu pre nás. Možno tieto Vianoce by ste si mohli dopriať túto knihu kníh.

V Afrike a v Ázii je obrovské prebudenie a tisíce ľudí sa hlásia k živej viere ku Kristovi, ktorá ich napĺňa novým poznaním a radosťou. V Európe je už kresťanstvo ako čerešnička na torte, ale torta chýba. Kde je chyba?

Súhlasím. V Európe akoby sme zbavili kresťanstvo podstaty. Zostala nám už tak trošku ošumelá história, staré dobré skúsenosti a ešte možno pekné kostoly. Kresťanstvo je však skúsenosť z prvej ruky. Stačí jedna generácia, aby tu nebolo. Práve preto, že to je vzťah s Bohom cez Ježiša Krista. V Európe sme uverili v pokrok, v materiálne zlepšovanie života, v nekonečné možnosti vedy a rozumu, v budúcnosť. Viera v Ježiša je v úzadí. Ten, ktorý je živý (vstal z mŕtvych), však chce aj dnes žiť s nami a v nás. V Európe nám často chýba práve táto osobná skúsenosť z prvej ruky. Kresťanstvo sa pre nás stalo inštitúciou, uzatvoreným a uchopiteľným systémom. Živý vzťah s Bohom je však niečo veľmi osobné, dynamické, čo mení náš pohľad, je to každodenné dobrodružstvo.

Čo nám, Slovákom, bráni poznať skutočnú Kristovu podstatu?

My na Slovensku máme výsadu bohatej kresťanskej histórie, sme hrdí na Cyrila a Metoda, a to je, myslím si, naším pokladom. Našou tragédiou však je, že tento poklad odkladáme v starých truhliciach. Sme spokojní s tým, čo bolo. Kristus však nežije v minulosti, žije v prítomnosti, tu a teraz. Uspokojili sme sa s tým, že sme „kresťanský" národ a že evanjelium je v našom národe už prítomné, už mu bolo komunikované. Myslím si ale,že to nie je celkom tak.Potrebujeme počuť evanjelium, živé slovo, živú odpoveď živého Boha na náš život. Potrebujeme dnešných kresťanských hrdinov, ktorí svojou nákazlivou skúsenosťou „nakazia" ďalších.

Čo by ste odkázali tým, ktorí boli sklamaní z ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanom?

Dve veci. Prvá, že sa ospravedlňujem za ten často skreslený, dokrivený a nepríťažlivý obraz kresťanstva, ktorý okolo seba šírime. Mnohí boli možno sklamaní z pokrytectva, ktoré videli. A to je veľmi smutné, pretože pokrytectvo je presne ten hriech, presne tá pliaga, ktorá dokáže kresťanstvo zničit zvnútra. Naša viera je buď skutočná, autentická a reálna, ale- bo nie je. A je dobré, že ju ľudia chcú a túžia vidieť. Nech je jej čím viac! Druhá vec, a to sa opakujem: kresťan je nasledovník Ježiša Krista. Nie ‘vyznávač‘ filozofického systému alebo náboženstva, nie sympatizant myšlienkového smeru, ale človek, ktorý sa stretol s Kristom a ktorý s Ním žije. Ježiš chce aj dnes stretnúť každého, kto o to prejaví záujem.

Bratislava je výnimočná tým, že rozdielne kresťanské denominácie bez problémov spolupracujú a vytvárajú spoločné podujatia, čím to je? 

Pre mňa je to iskierka nádeje, že začíname rozumieť jednote. Nie je to o našom denominačnom šate, o nás. Je to o nebeskej, Božej realite, ktorá náš všetkých výrazne presahuje. Pastori sa stretávajú aj vďaka báze Kresťania v meste. Máme možnosť sa spoznávať, tak denominácie, ako aj jednotlivci. Musím povedať, že v Bratislave je to výsada, ktorá by mala byť samozrejmosťou všade tam, kde sú veriaci.

Ste teológom absolventom Katedry evanjelikálnej teológie a misie Univerzity Mateja Bela, takže poznáte veci aj z hĺbky, povedzte - kto je pre vás osobne Ježiš Kristus? 

Bohom, ktorý vstúpil do môjho života - presne tam, kde som bol. Do mojej pyšnosti, priemernosti, dvojtvárnosti a prázdnoty. Ponúkol mi východisko, vyslobodenie z pocitu viny a perspektívu života s Ním. Nebolo čo riešiť, bola to životná ponuka.

www.bratislavacitychurch.sk - bohoslužby v priamom prenose každú nedeľu od 9.30
Za rozhovor ďakuje
Henrieta Hruba