Krížová cesta Pavla Solára
Vyústením Krížovej cesty, cesty utrpenia, poníženia, zrady a bolesti bol kríž, ktorý je často používaným symbolom a hovorovým výrazom pre ľudské trápenie aj dnes. Ježiš Kristus podľa Biblie neostal na kríži. Jeho cesta viedla cez kríž na tretí deň do slávy. Jeho vzkriesenie je ďalším symbolom pre človeka – symbolom konca starého v deň ukrižovania na Veľkonočný piatok a začiatku nového, v deň vzkriesenia na Veľkonočnú nedeľu, veľkonočné sviatky si pripomenieme tento rok v dňoch 6. – 9. apríla.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Biblické verše „kameň, ktorý zavrhli stavitelia, sa stal základným kameňom“, výrazne ovplyvnili najnovšiu sakrálnu tvorbu mladého slovenského výtvarníka. V Biblii je tým základným kameňom Kristus. Pre Krížovú cestu Mgr.Pavla Solára sa základným kameňom stali drevené odpadové dosky. Práve na nich sa rozhodol vyjadriť v cykle 14 obrazov príbeh umučenia Krista a jeho vzkriesenia. Podľa vyjadrenia dánskeho maliara a učiteľa Andersa Ovu sa toto stvárnenie Pavla Solára zdá byť jedným z jeho najlepších. O svojej práci nám umelec povedal: „Toto dielo som začal robiť pred rokom, počas pôstneho obdobia. Študoval som v tom čase v Dánsku na biblickej škole v Mariageri. Drevo, ktoré som pri tvorbe využil, mi poskytlo 3D priestor na maľovanie a kreslenie, ale tiež hĺbku a možnosť inštalovať na dosky rôzne materiály ako textil, klince, igelit a iné symboly.“ Krížová cesta Pavla Solára je plná postáv. Zradca Judáš, Pilát a Herodes, ktorí Krista odsúdili, Mária pod krížom, vojak s kopijou, Peter, ktorý ho zaprel, Šimon, nesúci Ježišov kríž... Napriek tomu na žiadnom zo 14 obrazov nenájdete tvár ani postavu. Pavol Solár vysvetľuje: „Mojím zámerom bolo, aby konkrétna podoba zbytočne neodpútavala pozornosť toho, kto sa na obrazy bude dívať. Chcel som, aby sa súčasný človek vedel preniesť do konkrétnej situácie cez symboly. Preto som napríklad pri Poslednej večeri použil na obraze aj mikroténové vrecko od chleba zo supermarketu. Poukazujem tým na to, že Ježiš Kristus je reálny, dotýkajúci sa dnešnej doby, že on by dnes vzal presne takýto chlieb, aký si aj my bežne kupujeme v obchodoch.“
Veľmi plasticky a emocionálne pôsobia obrazy Ježišovho bičovania a prebodnutia boku kopijou, kde sa ukázala trojrozmerná doska ako vhodný výrazový materiál. Drevené platne pritom slúžili znova ako symbol – tela Pána Ježiša. „Keď som robil tieto zastavenia, tak som bytostne prežíval, že som to bol ja, kto urobil tieto rany Ježišovi, že to moje hriechy prebodli jeho bok,“ hovorí umelec. Príbeh utrpenia sa končí zabalzamovaním Ježišovho tela, kde autor Krížovej cesty použil živice, korenie, olej a plátno vyvaril v bylinkách, ktoré sa v biblických časoch používali na balzamovanie. Posledný z cyklu, štrnásty obraz, predstavuje kríž. Je zaujímavý tým, že nejde o klasický pohľad na drevený kríž, ale do drevenej dosky je vytesaný otvor v tvare prázdneho kríža. Symbol vzkriesenia. Pretože Ježiš Kristus neostal na kríži. Pavol Solár o svojom diele vyznáva: „Toto je moje najosobnejšie umenie, ktoré som v živote urobil, je to moje osobné vyznanie Bohu.“
Tvorba 36-ročného výtvarníka, pôvodom z Bratislavy, je umeleckou výpoveďou o ukrižovaní a vzkriesení Ježiša Krista, ktorá sa vie dotknúť aj súčasného mladého moderného človeka. Evokuje hlboké vnútorné otázky, či kresťanstvo poskytuje podobný priestor umeniu, ako aj ľudskému životu.
Výstava potrvá do konca apríla v Dome Quo vadis, Hurbanovo nám. 1
(GM)
