Májové lásky v starom Prešporku
V počiatkoch Veľkej Moravy mali možno viacerí z Preslavy (vtedajšej Bratislavy) viacero žien. Pranieroval ich už Metod, ktorý určil, aby bigamisti mladšiu ženu i s jej deťmi vyhnali. Ženy boli dlho vnímané ako súčasť mužovho majetku. Preto sa prvá, menom známa „Bratislavčanka“ objavuje až v listine z roku 1290, keď dar pre tunajšie cistercitky mala prevziať ich predstavená Kunhuta.
Kresťanská láska viedla roku 1286 bratislavského podžupana Jána, aby prepustil svoju slúžku Chenk s jej synom Vavrincom. Keďže to bola posledná vôľa jeho otca, je možné, že Vavrinec bol jeho nevlastným bratom. Lebo uhorské zákony obmedzovali len styky pánov so slúžkami iných. Čo sa dialo v „rodine“ (kam patrili i sluhovia a slúžky), to už zákonodarcov nezaujímalo. Aj niekdajší Metodov zákonník pamätal na takéto situácie, keď predpisoval, že ak sa zo spojenia pána a slúžky narodí dieťa, má matka dostať slobodu.
Prvý menom známy prešporský manželský pár stretneme až v listine z roku 1346. Vtedy Hambatovci, ktorí patrili k najbohatším mešťanom, zálohovali polovicu svojho domu synovi richtára Jakuba – Mikulášovi a jeho manželke Alžbete. Odvtedy sa ženy vyskytujú azda v každej kúpnopredajnej zmluve či pôžičke. Dokonca aj meštianske práva nezískaval len muž. Ak chlap-remeselník zomrel, jeho vdova mohla väčšinou prevádzkovať dielňu ďalej. Zdá sa, že postavenie meštianky bolo lepšie než šľachtičnej. Hlavným zamestnaním rytierov bol boj a služba kráľovi. Žena v ich kruhoch prinášala veno a bola nástrojom dynastických väzieb. Naproti tomu meštianka bola akcieschopná a rozhodovala často sama. Napríklad v uhorských testamentoch výrazne prevažujú posledné vôle meštianok nad testamentmi šľachtičných.
Ak si chceli muži lásku meštianok vynútiť, mohlo sa to skončiť tak, ako v roku 1388 s podkastelánom Bratislavského hradu Štefanom a jeho priateľom Jurajom Kokom. Prešporčanka Katarína násilie oznámila a obaja muži prišli – napriek šľachtickému stavu – o život. City mohli pomútiť rozum aj vandrujúcim remeselníkom: v roku 1436 napríklad písala mestská rada Viedne, že studniar Wolfgang, ktorého Prešporčania obžalovali z cudzoložstva, mal vo Viedni zákonitú manželku. Tú však načas vrátil rodičom, aby získal lepšiu prácu. Potom ju plánoval znovu vziať k sebe. O rok neskôr Bratislavčania uväznili tesára Konráda pre podozrenie z bigamie. Znovu požiadali o svedectvo viedenského richtára, ktorý potvrdil, že menovaný má v Rakúsku zákonitú manželku Margarétu. Ako to s ním dopadlo, žiaľ, nevedno. Listiny zachytávali len výnimočné prípady, stovky bezkonfliktných vzťahov a manželstiev neboli pre notárov zaujímavé...
