Malá scéna je naozaj lukratívnym priestorom pre študentov
Miriam Kičiňová je študentka 5. ročníka divadelnej vedy a dramaturgie na VŠMU, rozprávame sa s ňou aj o absolventských inscenáciách.
Malá scéna je v súčasnosti prezentačným priestorom Divadelnej fakulty VŠMU a jej študentov, ktorí tak majú možnosť predstaviť študentské a absolventské inscenácie širšiemu publiku. Donedávna bola takýmto, no oveľa komornejším priestorom Kaplnka VŠMU na Ventúrskej ulici.
Hoci sa pri spomenutí Kaplnky mnohí neubránia nostalgickým spomienkam (a právom), Malá scéna VŠMU ponúka študentom predsa len vybavenejšie a komfortnejšie prostredie. Dramaturgický plán divadla sa tvorí z ročníkových, absolventských a doktorandských predstavení študentov a pedagógov. Okrem klasických titulov prináša aj súčasné európske dramatické umenie, dramatizácie
prózy a autorskú tvorbu študentov. Miriam Kičiňová spolupracovala na niektorých inscenáciách na Malej scéne.
Každý rok prezentujú absolventské práce študenti réžie, dramaturgie, herectva na VŠMU. Akými prácami ste zavŕšili tento rok?
Predstavili sme sa pomerne pestrou skladbou. Ide síce iba o 3 absolventské inscenácie, ale všetky sú dobre „spravené“ a v poetike diametrálne odlišné. Dve sú činoherné a jedna z Katedry bábkarskej tvorby. Činoherci inscenovali v decembri komédiu podľa A. N. Ostrovského Nemá kocúr večne hody (r. J. Bielik) a v marci mali premiéru Len kvapky na horúce kamene od R. W. Fassbindera (r. A. Korenči). Za bábkohercov zasa pripravil Peter Palik dramatizáciu francúzskeho románu R. Queneaua Zazi v metre.
Ktorá z prezentovaných inscenácií počas tvojho štúdia sa ti zdala najzaujímavejšia a prečo?
Jednoznačne Jurgova Hana v réžii Alenky Lelkovej, pretože šlo o výborné herecké výkony všetkých zúčastnených, o skvelý pohľad na slovenskú dedinu v nových a expresívnych šatách s veľkou dávkou humoru, irónie, ale aj poézie. Osobný vzťah mám k inscenáciám, na ktorých som spolupracovala s mojimi spolužiakmi režisérmi, keďže som jediná dramaturgička v ročníku. Je to priveľa stráveného času, priveľa okolností pri vzniku a najmä priveľa zábavy a zároveň tvorivého hľadania. Za jednu z najzaujímavejších považujem minuloročnú inscenáciu Stop the Tempo!, kde sme sa pokúsili o akúsi „postmodernú koláž“ v štýle show. Blízka mi je aj Zazi v metre, lebo svet dospelých je v nej zobrazený prostredníctvom surrealistického a zároveň groteskného pohľadu dieťaťa.
Ako funguje prevádzka Malej scény, ktorá nahradila niekdajšiu Kaplnku VŠMU? Máte ju k dispozícii
po celý školský rok? Ako je to s repertoárom – udržujú sa aj staršie tituly?
Malá scéna v podstate prebrala model Kaplnky, ale keďže ide o väčší priestor, ktorý je v prenájme VŠMU, aj pravidlá jej prevádzky sú prísnejšie. Najmä dodržiavanie „fermanu“ (času skúšok, „oprašovačiek“ a stavby scény), rušenie predstavení a pod. Hrávajú sa v nej inscenácie študentov 4. ročníka bábkarskej a činohernej réžie, 3. ročníka herectva, muzikálového herectva a bábkoherectva a absolventské (5. ročník réžie a 4. ročník herectva). V repertoári sú väčšinou všetky inscenácie ročníkov, ktoré práve študujú. V momente, keď ročník končí, skončí sa aj prevádzka inscenácie. Je to však aj škoda, pretože niektoré inscenácie nemali dostatočný počet repríz a sú jednoducho veľmi dobré, často s generačnou výpoveďou.
Dáša Čiripová, autorka je teatrologička
