in.ba

Čo by mal obsahovať dobrý román?

Názory na dobrý román sa môžu líšiť. Spisovateľ podľa mňa nemusí v zásade ľudí rozosmievať ako humorista, ale nemal by ich ani nudiť. Ak aj nepíše zábavný príbeh, mal by opísať príbeh zaujímavý a niečím pozoruhodný. Skrátka román by mal čitateľa zaujať. Osobne si nárokujem aj na zrozumiteľnosť rozprávania, pretože mám pocit, že sa dnes nezrozumiteľnosť a zložitosť jazyka často vydáva za umenie. Čitateľ by mal chápať, kam autor smeruje a čo chce svojím príbehom povedať. Samozrejme, román by mal obsahovať základné remeselné zručnosti ako vierohodné dialógy a dobre vystavanú zápletku. Musím sa priznať, že mňa už dnes pri knihe väčšmi ako samotný príbeh zaujíma, ako autor danú tému spracoval.

Za svoju tvorbu ste sa stali najpredávanejším českým autorom na Slovensku za rok 2010. Čo pre vás znamená tento úspech?

Samozrejme, tento úspech ma veľmi teší. Na Slovensku som už absolvoval niekoľko turné s mojimi knihami. Za posledných desať rokov som tu bol najmenej desaťkrát. Na Slovensku mám mnoho priateľov a rád sa sem vraciam. S mojimi knihami som cestoval napríklad do Martina, Žiliny, Popradu a na turné z Košíc do Bratislavy. Slovenský čitateľ je v mnohom podobný tomu českému. Vždy som príjemne prekvapený, ako rovnako reagujú na moje knihy. Je to príjemný pocit.

Vo svojich knihách sa dotýkate medziľudských vzťahov, najmä vzťahu muža a ženy. Inak to nie je ani vo vašom poslednom románe Biomanželka.

Musím sa priznať, že Biomanželka obsahuje autobiografické črty z môjho života, no len do istej miery. Moja žena je naozaj laktačná poradkyňa a v Sázave založila materské centrum rovnako ako hlavná protagonistka knihy. V žiadnom prípade to však nie je pamflet, ani ublížená spoveď, ako som sa kdesi dočítal. Román som sa snažil písať s humorom a nadhľadom a dúfam, že istú dávku sebairónie v ňom čitatelia nájdu. Príbeh, aký v románe zažíva hlavná postava Mojmír, sa dnes môže stať každému. Jeho manželka sa začne venovať svojej kariére a ich vzťah sa zrazu mení. Niektoré, zdôrazňujem, že niektoré ženy sa v súčasnosti naozaj natoľko emancipujú, až sa jedného dňa už nevrátia domov. Po vydaní knihy som dostal viacero mailov od mužov, ktorí sa v tomto príbehu našli, a s postavou Mojmíra sa do istej miery identifikovali. Predpokladám preto, že som sa v románe dotkol témy, ktorá v súčasnej spoločnosti rezonuje.

Mnoho z vašich románov bolo sfilmovaných.

Najnovšie si diváci môžu pozrieť film Román pre mužov v hlavnej úlohe s Miroslavom Donutilom, veľký divácky úspech zaznamenal Román pre ženy. Ako ste sa autorsky podieľali na ich vzniku? Zásadná vec, ako autor môže ovplyvniť konečný výsledok filmu, je tvorba scenára. Všetky scenáre si píšem sám a snažím sa ich urobiť čo najlepšie. Výnimkou je film Prípad nevernej Kláry, ktorý natočili a zrežírovali Taliani, a so samotným výsledkom som nebol spokojný. Takýmto situáciám sa do budúcnosti snažím vyhnúť. Väčšinou sa hovorí, že kniha je lepšia ako film. Takýto divácky či čitateľský pohľad ma, samozrejme, teší, no vždy mi záleží, aby film, na ktorom pracujem, bol dobrý. Tvorba scenára je pre mňa príjemným spestrením práce, pretože sa vraciam k niečomu, čo je už hotové.

Môžu sa vaši čitatelia v blízkej budúcnosti tešiť na ďalšiu novú knihu?

V roku 2005 som vydal denník s názvom Báječný rok a teraz s päťročným odstupom pripravujem denník za rok 2010. Kniha vyjde na jar pri príležitosti Pražského knižného veľtrhu a bude sa volať Ďalší báječný rok. Nie je to však jediná kniha, ktorú tento rok plánujem vydať. Na jeseň vyjde moja prvá detektívka, ktorá sa bude volať Mafia v Prahe.

Za rozhovor ďakuje Diana Mašlejová