in.ba

Informačný magazín Bratislavy

Prešporčania a sv. Juraj

Obyvatelia Prešporka dostali v privilégiu z roku 1291 právo voliť svojho richtára v deň sv. Juraja.

Rok stredovekého človeka členili veľké sviatky. Okrem všeobecných ako Veľká noc alebo Vianoce mali mestá aj svoje lokálne festivity spojené so zasvätením kostola. Vo sviatok „svojho“ svätca sa konali jarmoky, hody a iné výnimočné udalosti. Patrónom Prešporčanov bol však sv. Martin z Tours, ktorého deň je v liturgickom kalendári až 11. novembra. Sychravé počasie neskorej jesene neprialo oslavám, a tak naši predchodcovia hľadali „náhradný termín“.

Ten istý problém mali aj v Spišskej Kapitule sv. Martina. Tam oslavy preložili na prvú nedeľu po sviatku sv. Margaréty (na 12. júla). Prešporčania nepreložili „svoj deň“ na sviatok patróna iného z predmestských kostolov. Nevybrali si ani sv. Vavrinca (10. augusta), ktorému bol zasvätený druhý najväčší chrám v meste (na dnešnom Nám. SNP), ani sv. Michala (29. septembra) – patróna zaniknutého kostola pred Michalskou bránou. Za „náhradného patróna“ si zvolili sv. Juraja (24. apríla). Voľba bola pragmatická – jar je v plnom rozpuku, pastieri vyháňajú dobytok, snehom rozmáčané cesty sa už vysušili a umožnili presun kupeckých vozov. Prečo však práve sv. Juraj?

Bol jedným z najstarších kresťanských mučeníkov, žil v 3. či 4. storočí a pochádzal z Malej Ázie alebo Gruzínska („Georgia“). Bol rímskym vojakom a podľa legendy zachránil kráľovskú dcéru pred drakom. Preto sa zobrazuje na koni, obvykle ako s kopijou zabíja netvora (symbol boja dobra so zlom). Radia ho ku tzv. nebeským bojovníkom a bol patrónom rytierov. To vysvetľuje voľbu jeho sviatku. Pred vznikom „kupeckého mesta“ tu totiž bývali županovi bojovníci – tzv. jobagióni. Predáci ich najvýznamnejších rodov vybrali patrocíniá kostolov – ako inak – podľa svojich nebeských ochrancov. Preto majú takmer všetky stredoveké kostoly v Bratislave „bojovné“ zasvätenia (Michal, Martin, na sviatok sv. Vavrinca sa v roku 955 udiala významná bitka pri Lechu). Azda aj preto dostali Prešpočania v privilégiu z roku 1291 právo voliť svojho richtára v deň sv. Juraja. Práve na sv. Juraja 1348 sa mestská rada dohodla s tunajším prepoštom a odvtedy si mešťania mohli voliť vlastného farára. Dňa 24. apríla 1360 pripojil kráľ de facto Vydricu a Blumenau k mestu. V ten istý deň roku 1454 udelil Ladislav Pohrobok bratislavskému Novému predmestiu právo konať jarmoky. Je správne, že nová samospráva oživila v meste tradíciu „nášho“ sv. Juraja.

Juraj Šedivý

autor je historik

Aktuálne číslo 5/2013

Kontakt
magazín in.ba