in.ba

Veľmi rýchlo sa stal jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti vážnej hudby u nás a popredným reprezentantom slovenského interpretačného umenia v zahraničí. Koncertoval na najvýznamnejších pódiách a hudobných festivaloch Európy, Ameriky, Ázie i Austrálie, kde dosiahol vysoké uznanie.

Popri hudbe baroka sa Slovenský komorný orchester venoval aj dielam z obdobia klasicizmu a romantizmu, ako aj skladbám slovenských skladateľov E. Suchoňa, A. Moyzesa, I. Zeljenku. Pod vedením Bohdana Warchala odohral vyše dvetisíc koncertov. Pre domáce a viaceré zahraničné spoločnosti súbor nahral vyše sto titulov hudby rôznych štýlových období – najmä Bacha, Händla, Vivaldiho, Corelliho, Mozarta... Vivaldiho koncerty Štyri ročné obdobia v podaní warchalovcov sú dodnes najväčším hitom klasickej hudby!

Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala už desať rokov vedie na želanie samotného zakladateľa vynikajúci huslista, pedagóg a dirigent Ewald Danel. V jeho práci počuť nielen kontinuitu warchalovskej hudby, ale aj vlastný prístup a rukopis poctivej muzikantskej pokory k hodnotám starých majstrov. V čase, keď sa Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala chystá na jubilejný koncert k 50. výročiu, položila in.ba majstrovi zopár otázok.

Patríte medzi významné osobnosti slovenskej hudobnej scény. Povedzte, čo pre vás znamená každodenný život s hudbou?

Hudba je významnou a veľmi prirodzenou súčasťou môjho života už od detstva. Mám ju rád, teší ma, je to moja práca aj hobby. Nikdy som sa neusiloval vyniknúť a nesníval som o kariére. Hudba je po tichu a prírode najzrozumiteľnejšou rečou Boha. Nie je obmedzovaná ľudskými slovami, je priestorom, kde sa môže nájsť každý, a tak sa môže stať veľmi osobnou a zrozumiteľnou. Tento svet bez slov mám rád a rád jeho krásu sprostredkúvam iným.

Prezraďte nám čosi o vašich začiatkoch, kto vás priviedol k hudbe?

Pochádzam zo sliezskej obce Horní Suchá, zhodou okolností iba pár kilometrov od Orlovej, rodiska Bohdana Warchala. Rodičia mali hudbu veľmi radi a ako amatéri aktívne hrali a spievali v kostole. Tam som sa od mladosti veľmi aktívne zapojil aj ja ako dirigent, skladateľ, aranžér, organizátor. A ten úplný začiatok, to bola hra na hrebeni (smiech). Učiteľ môjho staršieho brata si všimol, že veľmi čisto intonujem, a tak zariadil, aby ma mamička predstavila riaditeľovi hudobnej školy, ktorý učil hru na husle. Mal som vtedy sedem rokov, husle po otcovi mi boli priveľké, ale bol to začiatok...

Ako ste vnímali existenciu Slovenského komorného orchestra pod vedením Bohdana Warchala v čase, keď ste ešte neboli jeho členom?

Keď som prišiel do Bratislavy na VŠMU, vedel som o SKO to, čo bolo všeobecne známe, a tak som ho aj vnímal – ako výnimočný orchester! Bolo pre mňa cťou, keď som neskôr mohol v prípade potreby vypomáhať.

Poznali ste sa osobne s Bohdanom Warchalom. Aký bol človek a muzikant?

Najviac času sme spolu trávili, keď som bol jeho študentom na doktorandskom štúdiu. Naše osudy boli v čomsi veľmi podobné, na mnohé otázky sme mali rovnaký pohľad. Nemôžem vysloviť všeobecné hodnotenie, bol som si s ním blízky len určitú časť jeho života, no vnímal som ho ako rodeného zanieteného muzikanta, ako veľmi schopného, rozmýšľajúceho človeka. Nesporne navždy zostane jednou z najväčších osobností slovenskej hudby.

Aká je koncepcia interpretácie hudby SKO pod vaším vedením?

Usilujem sa, aby interpretácia bola tým, čím má byť: Nemá prezentovať len seba, ale má byť tlmočníkom významu – má skladateľove čierne noty z bieleho papiera korektne pretlmočiť do zrozumiteľnej reči pre poslucháčov, treba „dať do toho dušu“. Sláčikové nástroje sú na to veľmi vhodné, aj ony samy majú „dušu“, malú, no významnú súčiastku nástroja.

Warchalovci preslávili Zeljenkovu Musicu Slovacu doma i vo svete. Aké slovenské skladby máte dnes v repertoári?

Za môjho desaťročného pôsobenia sme premiérovali vyše štyridsať diel slovenských skladateľov rôznych generácií, od najmladších po najstarších, a všetky boli niečím zaujímavé. No osud skladby Musica Slovaca, ktorá bola venovaná SKO, je ojedinelý. Na našom februárovom výročnom koncerte by mala zaznieť ďalšia premiéra, dielo Romana Bergera, ktorý sa narodil v rovnakom roku a v tom istom kraji ako B. Warchal a približne v rovnakom čase prišiel do Bratislavy, aj keď ich cesty boli úplne odlišné. Roman Berger je nielen vynikajúci medzinárodne uznávaný skladateľ, ale aj výnimočný človek.

V orchestri prebehla aj generačná výmena. Majú mladí v sebe ten povestný entuziazmus zakladateľov? V čom sú iní?

Výmena generácií je úplne prirodzený proces. Mladí umelci sú iní len tým, že doba je iná. Prístup k hudbe je a musí byť v zásade rovnaký – vysoká profesionalita a entuziazmus sú základom práce komorného orchestra.

Kde všade vás tento jubilejný rok privítajú poslucháči?

V rámci Slovenskej filharmónie máme cyklus našich abonentných koncertov, novinkou je cyklus chrámových koncertov, hráme tiež niekoľko mimoriadnych koncertov. Okrem toho navštívime susedné krajiny, našu „päťdesiatku“ sme začali už minulý rok na japonskom turné.

Za rozhovor ďakuje

Helena Doktorovová