Spisovatelia v školských laviciach
Múzeum školstva a pedagogiky na Hálovej ulici 16 v Petržalke pripravuje novú výstavu. Slávnostne ju sprístupnia 19. mája počas Noci múzeí a galérií. Na otvorení rátajú s účasťou spisovateľov aj návštevníkov. Teda aj s vami!
Samotný názov výstavy napovedá, na čo sa môžeme tešiť. Ak vás láka spoznať našich majstrov pera aj z inej stránky, ako z tých knižných, určite sa tu zastavte. Aj oni kedysi dreli školské lavice a lámali si hlavy nad písmenkami v šlabikároch. Dvanásť súčasných spisovateľov – L. Ballek, J. Banáš, E. Borušovičová, E. Farkašová, O. Feldeková, D. Hevier, M. Hvorecký, T. Janovic, D. Kapitáňová, Š. Murín, P. Nagyová-Džerengová a P. Rankov – si spomína na svoje školské časy, spolužiakov, pedagógov, ale aj predmety, ktoré nemali v láske a, naopak, ktoré si obľúbili. Boli to literatúra a slovenčina? Uvidíte, možno vás pravda prekvapí. Vo svojom rozprávaní sa autori prenesú späť do školských čias a prezradia vám, ako ich tieto roky ovplyvnili, formovali v osobnom aj profesijnom živote. Vďaka spomienkam ľudí rôznych generácií môžete sledovať zmeny v atmosfére doby. My sme sa koncom apríla, keď výstavu chystali, boli v múzeu pozrieť. Privítala nás riaditeľka Daniela Vaněková. Napriek tomu, že mala práce vyše hlavy, na in.ba a jej čitateľov si rada našla čas: „Našou snahou je, aby boli rovnomerne zastúpené ženy aj muži a aby sme zapojili spisovateľov rôznych generácií. Zachytili sme, ako sa menil školský život v priebehu doby. Žánre neboli kritériom, napriek tomu sa nám podarilo vybrať pestrú vzorku spisovateľov aj v tomto smere. Počas trvania výstavy plánujeme organizovať diskusie so spisovateľmi, seminár pre učiteľov literatúry pod vedením Michala Hvoreckého, či autorské čítania. Priebežne program doplníme a budeme o ňom informovať na našej webovej stránke www.msap.sk.“
Výstava vznikla vďaka ochote osobností podeliť sa o svoje spomienky. Výstavné panely boli spracované na základe rozhovorov. Úryvky z nich si na výstave budete môcť vypočuť a prečítať. Výpovede dopĺňajú fotografie, vysvedčenia a iný autentický materiál, ktorý zo svojich osobných archívov dodali samotní spisovatelia. Organizátori nám dali do nich nahliadnuť a my vám teraz ponúkame malé lákadlo. Viac uvidíte na výstave. Potrvá do konca júna.
Daniel Hevier: ...sedával som v prvej lavici, lebo som bol druhý najmenší v triede... menší bol už len Vlado Píš, ktorého meno sme zneužívali... vykrikovali sme: „Píš!“ a keď sa otočil, povedali sme mu, že to patrilo inému spolužiakovi, aby sa neulieval v písaní... bolo to vyrušovanie, ktoré nám nikto nemohol dokázať...
Daniela Kapitáňová: ...pravda je taká, že ja som nemala v škole rada predmety, ale učiteľov... keď ma učiteľ zaujal, tak cez jeho múdrosť a láskavosť som začala vnímať predmet, ktorý vyučoval...
Tomáš Janovic: ...začal som chodiť do školy za vojny... počas Slovenského národného povstania som s rodičmi žil v Čiernom Balogu, kde som absolvoval prvú triedu v „zemľanke“, v ktorej otec s kamarátmi mňa i môjho rovesníka učili čítať, písať, rátať... ani som si neuvedomoval, že môj život sa začal takto dobrodružne...
Michal Hvorecký: ... stretol som aj výborných pedagógov, napríklad ruštinárku Čížkovú... mala mimoriadne originálne poňatie, z jej spôsobu, akým nám rozprávala o ruskej literatúre, dodnes čerpám... bolo evidentné, že ona tým žije, nie je to len látka, ktorú nám musí tento polrok povedať... myslím, že zmenila môj život...
