in.ba

„Vzťah k rodnému mestu sa zosilňuje úmerne k veku. Bratislava – moje rodné mesto – je jednou mojou veľkou srdcovkou, meradlom takmer všetkých zážitkov a životných skúseností. Živé, takmer rozšafné historické jadro s mladistvým pulzom cítim ako záruku pozitívneho vývoja. Jedno z obľúbených miest je späté s blízkosťou Dunaja, ním priam dýcha Hviezdoslavovo námestie. Tento verejný priestor v strede mesta prináša ľahkosť a hravosť do každodenného zhonu metropoly. Medzi Rybným námestím a historickou budovou SND rád pozorujem návštevníkov Bratislavy a domácich, ako trávia voľný čas alebo len chvíľky relaxu pred dôležitými pracovnými termínmi.

Viacúčelová, slovenským travertínom obložená stavba z roku 1935 na Gorkého 6 – 12, ktorej autorom je architekt Alexander Skutecký, je ďalšou mojou srdcovkou, lebo má takmer modelový charakter pre dnešnú modernú architektúru. Členením vnútornej štruktúry vytvára dobré podmienky na bývanie v rušnom centre mesta a kombináciou s vyvýšeným parterom oživuje ulicu obchodmi a kanceláriami.

Architektúra, ktorá vytvára nový priestor inteligentným začlenením do historického kontextu, ma vždy veľmi zaujme. Preto je mojou srdcovkou aj hotel Avance na Medenej 9. Dom s medenou fasádou a kvalitným remeselným spracovaním je príkladom, ako moderná architektúra pozitívne prispieva k zvýšeniu atraktivity historického jadra mesta. Tento skvost podčiarkuje genius loci Bratislavy.“

Dvanásť rokov ste viedli stavebný rozvoj centrálnych častí obrovského mestského komplexu, akým je severonemecké prístavné mesto Hamburg. Ako na vás pôsobí podstatne menšia mierka Bratislavy, kam sa dnes často vraciate?
Bratislava na mňa pôsobí ako veľmi dynamická, pozitívna, veľkorysá až rozšafná metropola práve tým, že sa stále mení. Akoby v nej neboli prísne dané štruktúry, akoby tu bolo „všetko možné“. Samozrejme, možnosti majú „mantinely“, no v porovnaní s pevne saturovanými pravidlami, s akými som pracoval v Nemecku, sú iné. Bratislava sa dostala do situácie, keď bolo treba veľmi rýchlo zmeniť už neprijateľné pravidlá rozvoja mesta. Takže ak sa nesústredím na zásadné negatívne zásahy, ktoré boli v minulosti spáchané proti Bratislave a dodnes „bolia“ – napríklad zásah do starého centra pri budovaní Nového mosta, ktorý následne spôsobil urbanisticky nešťastné riešenie námestia pred Prezidentským palácom, vzhľad Kollárovho námestia, nedoriešenie Námestia slobody a lokality Mickiewiczovej ulice – vidím v rozvoji Bratislavy obrovský pozitívny potenciál. Nuž a čo sa týka tej mierky – Bratislava je taká akurát...

O Štefánikovej ulici ste sa vyjadrili ako o jednom z najkrajších stredoeurópskych bulvárov...
... áno, avšak aj ju zasiahlo necitlivé vyústenie Nového mosta a dnes je z nej predovšetkým tepna pre automobily. Obyvatelia, ktorí by si mohli užívať jej príťažlivosť, sú odkázaní na úzke chodníky, nefunkčné priechody a mnohé zatiaľ ešte ošarpané budovy, aj keď viaceré boli už obnovené. Vidím však perspektívu tohto bulváru v napojení na revitalizované Námestie SNP s pokračovaním až na Štúrovu ulicu a následným spojením s modernou Euroveou... Nestane sa tak však hneď, no verím, že otcovia mesta využijú šancu a pri rozhodovaní sa oprú o odborné skúsenosti urbanistov a architektov.

Aj vy máte veľké skúsenosti s urbanistickým vývojom miest. Môže s nimi Bratislava počítať?
Ihneď, ako sa Bratislava stala metropolou slobodnej krajiny, inicioval som z Hamburgu veľmi intenzívne kontakty, organizoval som napríklad stáže pre odborníkov so zameraním na riadenie komunálnej sféry vo vznikajúcej demokratickej spoločnosti, pričom sme sa venovali najmä problematike výstavby. Vážim si prizývanie do medzinárodných porôt hodnotiacich veľké projekty, napríklad na riešenie Vydrice, kde tiež zúročujem svoje skúsenosti, a teší ma zoznamovanie s invenčnými ideami architektov a urbanistov zo Slovenska. V urbanizme všetko so všetkým súvisí, jeden nesprávny krok vyvolá množstvo ďalších chýb, preto si vyžaduje dôkladne zvážiť každé, i naoko nepodstatné rozhodnutie. Azda najdôležitejšie je, aby sa vyberali riešenia dlhodobé, komplexné, aby sa vždy zvažovali všetky výhody aj nevýhody, aby sme sa neulakomili na lacné dočasné východiská, ako sme na Slovensku ešte občas svedkami. Trvať na perspektívnosti riešenia sa u nás ešte musíme učiť. A začať musí každý od seba.

Čo máte na Bratislave rád?
Keď sem prídem – a je to čoraz častejšie – ako turista, mám rád práve tú neviazanosť, tú relatívnu voľnosť, to, že ľudia sa príliš nezaťažujú konkrétnym plánovaním... Vtedy mám rád vetu: „... veď si zavoláme, operatívne sa dohovoríme...“ Inak sa však pozerám na veci súvisiace s povinnosťami, prácou, termínmi. Ak tu chce človek niečo profesijne dokázať, musí vedieť, kam smeruje on, kam smeruje toto mesto, táto krajina... Keď to vie, ľahšie sa mu pracuje, využíva to zdravé napätie smerujúce k napĺňaniu naplánovaného cieľa. Nuž a ak môžem byť aj trošku kritický, práve dlhodobá koncepčnosť, vízia – a to mám na mysli perspektívu minimálne aspoň desiatich a viac rokov – architektonickému a urbanistickému rozvoju toho mesta ešte trochu chýba.

Akým smerom by sa mala Bratislava vyvíjať, aby bola naozaj príjemným mestom na bývanie, návštevu, aby ju všetci Slováci úprimne pokladali za „svoju“ a stala sa vyhľadávaným cieľom turistov?
Mnohým mestám, ktoré boli za železnou oponou, hrozí dnes to, čo majú západné mestá bolestivo za sebou – vyľudnenie z historických centier. Poučme sa z toho, aby sme o pár rokov nemuseli prácne a finančne veľmi zaťažujúco zabezpečovať opätovné oživenie centrálnych mestských častí. Naša Bratislava má zatiaľ veľký potenciál v živom a čiastočne ešte obývanom historickom centre. Pripravme si koncept, ako zabrániť chybám, ktoré sa približne pred 30 rokmi urobili v iných európskych metropolách. Ako na to? Zvýšme v centre kvalitu podmienok na každodenný život, udržme a najmä zlepšime infraštruktúru, nemeňme za každú cenu byty na kancelárie, obytné domy na banky, hľadajme možnosti a optimálne priestory na dostavbu nových bytov v širšom centre – aby sa do centra mesta vrátili mladí ľudia a deti nielen vo chvíľach, keď sa Bratislava mení na Partyslavu, ale každý deň... Samozrejme, miesta na zábavu, spoločenské posedenia, letné terasy sú tiež dôležité, ale podčiarkujem, život v centre vytvárajú predovšetkým v ňom bývajúci ľudia. A to, že v ňom pulzuje každodenný život, ocenia určite aj návštevníci.
Aby som bol konkrétny, Bratislava potrebuje viac takých urbanisticky a architektonicky vydarených projektov, ako sú obytný komplex Rozadol v Ružovej doline či Digital park na Einsteinovej ulici, ktorý na priestore, kde by sa azda nikto neodvážil stavať, vytvoril pozoruhodný urbanistický celok. Za veľmi dôležité považujem prepojenie Petržalky s centrom, najmä preklenutie dopravných tepien je úlohou, s ktorou sa v blízkej budúcnosti bude treba zaoberať.

Dotknime sa v tejto súvislosti aj ekológie v meste. Akoby paradoxne vravíte, že živé centrum podstatne zlepší stav životného prostredia.
Som si tým istý. Bývanie mimo mesta je náročné na premiestňovanie – dopravný tlak cítime denne. Ak bude mať občan bývajúci v centre pohodlnú možnosť dopravy na úrovni, nebude sa predsa vyvážať autom a komplikovať si situáciu napríklad hľadaním parkoviska a státím v zápchach... Ak ho čistá a rýchla električka dovezie na miesto určenia, nezaváha... A menej súkromných áut otvorí možnosti hromadnej doprave, ktorá poskytne presuny podstatne ekologickejším a pohodlnejším spôsobom. Mnoho vecí sa už v tomto smere naštartovalo, oceňujem napríklad, že autá nejazdia po Starom moste, teším sa na dokončenie električkovej trasy po ňom. Avšak aj tu podčiarkujem: treba podporiť prípravu dlhodobej múdrej perspektívy dopravného systému, bytovej výstavby, infraštruktúry, zelene... Nepochybujem, že Bratislava a jej obyvatelia na to majú.

Peter Gero je rodený Bratislavčan, vyštudoval stavebné inžinierstvo na Stavebnej fakulte STU. Päť dní po okupácii v 1968 odišiel z Bratislavy s jasným cieľom: Hamburg. Toto severonemecké mesto ho lákalo veľkým prístavom a v kútiku srdca veril, že mu poskytne aj uplatnenie. Stalo sa. Po absolvovaní štúdia urbanizmu na univerzite v Západnom Berlíne pracoval 35 rokov pre magistrát mesta Hamburg a 12 rokov viedol stavebný rozvoj jeho centrálnych častí. V súčasnosti sa veľmi rád vracia do Bratislavy, trávi tu veľa času a v rodnom meste odovzdáva skúsenosti aj ako člen medzinárodných porôt na posudzovanie ťažiskových projektov architektonického rozvoja Bratislavy.

Za rozhovor ďakuje Beata Vrzgulová