in.ba

Aká bola vaša cesta k profesii enológa, vinohradníka a vinára?

Veľmi prirodzená. Rodom som Modran, môj otec bol sedliak od Trenčína a z matkinej strany pochádzam z rodiny s pomerne silnými vinohradníckymi tradíciami. Štúdiom na chemickej fakulte som skočil rovno do života kvasiniek. V tom čase som už obrábal nejaké vinice, ale tú prácu som vtedy nenávidel. V 70. rokoch som však zistil, že je to zaujímavá práca, a začal som sa jej aktívne venovať. Je to neuveriteľné, ale práve od tých čias si vediem pravidelný denník o každoročnej sezóne, o mojich úspechoch i neúspechov a tiež o úspechoch a neúspechoch mojich synov, hlavne jedného z nich, ktorý začal kráčať v otcových šľapajach.

Je láska k vínu vo vašej rodine taká silná, alebo ste svojho syna k tejto práci museli trocha „poštuchnúť“?

Ja pôsobím v našej „firmičke“ už len ako poradca, finančník a akýsi usmerňovač. Šéfom je môj druhý syn, ktorý má na to adekvátne chemicko-technologické vzdelanie. Zo začiatku sa synovi do tejto práce veľmi nechcelo, a preto som bol skutočne príjemne prekvapený, keď prišiel jedného dňa za mnou a povedal, že ho to už vo Viedni, ani v Drážďanoch nebaví a chce sa zaoberať vínom. Naskytla sa len jedna otázka: „Máme financie na kúpu pár hektárov viníc, traktor a nejaký starý vinohradnícky domček?“ Vtedy som sa usmial a povedal som mu: „Áno, na toto som peniaze zhŕňal celý svoj život.“ Rodinná firma Fedor Malík & synovia je mojím splneným snom.

Vaša rodinná firma ponúka vlastné vína. Čím sú jedinečné?

V jednom dobrom americkom filme s názvom Dobrý ročník je rozhovor amerického enofila s francúzskym vinárom. Ten sa ho pýta: „Máme tisícky vín, jedno je lepšie ako druhé. Ktoré je to najlepšie víno, kto ho vyrába?“ A ten vinohradník, starší a skúsenejší ako ja, mu na to vraví: „Najlepšie vína robí majiteľ pôdy.“

Zoberte si napríklad, koľko máme na Slovensku vinárov. Mnoho... Ale skúste zistiť, koľkí z nich majú vlastnú vinicu. Najlepšie totiž chutí víno z vlastnej vinice.

Vaše vína pochádzajú z oblasti Malých Karpát, špeciálne Modry. Čím je tento región špecifický a čo pre vás znamená?

Malé Karpaty, Modra, to je môj kraj. Bohatá tradícia, studničky, skaly, kamenice, stromy, ľudia, prechádzky po kraji, ktorý vám od detstva prirástol k srdcu. Viete, kde aká jabloň rastie, ktorá oskoruša má najväčšie plody. Je to láska k rodnému kraju, rodnej hrude, a vy ste v nej ako starý strom, ktorý zvrchu hľadí, a už vás nemôžu presadiť.

Čím sú špecifické slovenské vína? Môžeme ich kvalitu porovnať so zahraničnými „vinárskymi veľmocami“, akými sú napríklad Francúzsko, Taliansko či Španielsko?

Nemôžeme, lebo u nás vinič rastie na desaťtisíc hektároch a vyrábame iba jednu tisícinu celosvetovej produkcie vína. Nie sme teda vôbec sebestační, dve tretiny spotreby dovážame z cudziny. Berme teda víno ako súčasť našej kultúry. Vieme sa s ním pochváliť a môžeme ho návštevníkom ponúknuť v rámci našej krajovej špeciality. Kvalitou sú slovenské vína konkurencieschopné, vyrába sa ich však veľmi malé množstvo. Ak si aj niekto zaľúbi práve naše víno a povie: „Vyrábate skvelé víno. Chcel by som, aby ste mi ročne dodávali 200-tisíc fliaš,“ nemôžeme mu vyhovieť. Ak by sme aj chceli západniarovi naše víno ponúknuť, musíme mu ho predať za dve, za tri eurá. V tom sa u nás vypestoval zvláštny paradox, podobný ako vo Švajčiarsku. Svojho vína máme málo, sme naňho patrične hrdí, ale slovenské víno je v obchodoch dvojnásobne drahšie ako to zahraničné podobnej kvality.

Za posledné roky sa slovenské vinárstvo zviditeľnilo doma aj v zahraničí. Ako hodnotíte cestu tuzemského vinárstva a čo mu prajete do budúcnosti?

Nachádzame sa v Modre, v kraji s vinohradníckou históriou, a do duše sa nám vtláča myšlienka, že sme skvelí, ohromní a veľkí. V Modre je otvorených 20 vínnych pivníc, ponúkajú vám rozmanité vína. No je to len malý špendlíček na mape sveta. Je v nás hrdosť a láska, ale, ako to vystihol slovenský vinohradník Alojz Masaryk: „Sami máme málo.“

Slovenskému vinárstvu a vinohradníctvu by som prial, aby sa preň zlepšila politická klíma. Aby si aj štát uvedomil, že to, čo robí niekoľko desiatok, stoviek vinohradníkov, by si zaslúžilo ocenenie „hrdina kapitalistickej práce“. Robí sa veľmi ťažko a nezľahčuje to ani ďalší slovenský paradox, a to, že hektár neobrobenej pôdy je desaťnásobne drahší ako hektár obrobenej vinice. Obávam sa, aby sa tej ďalšej generácii nerozplynuli slovenské vinice pred očami a nestáli tam miesto nich „nádherné“ obytné komplexy zo skla, laminátu a ocele.

Hlásia sa dnešní mladí ľudia k tradícii vinohradníctva?

Áno, mnohým však chýba jedna podstatná vec, a tou je dostatočné vzdelanie. Veľa z nich si to ani neuvedomuje. Nie všetci totiž mali odvahu ísť študovať a tvrdo na sebe pracovať. Elektromontér aj zvárač potrebujú k práci výučný list, ale vinohradník či vinár, ktorý robí víno, nepotrebuje žiadne potvrdenie svojej odbornosti. Ďalší zo slovenských paradoxov. Prihlásite sa o živnosť, začnete robiť víno, ale nikto sa vás nespýta, či ste vzdelaný, nikto vás nepreskúša, či svoju prácu skutočne ovládate. A tak je medzi nami kopa takzvaných „garážmajstrov“ a automobilových opravárov.

Práve ste na svet uviedli vašu najnovšiu knihu Vinársky lexikón. Na čo sa v nej čitatelia môžu tešiť?

Kniha má názov lexikón, ale jeden z múdrych redaktorov mi vytkol, že nábojom a šírkou jednotlivých hesiel sa publikácia viac približuje k menšej encyklopédii. Nájdeme v nej výklad 1 200 hesiel predovšetkým z vinárskej, ale aj vinohradníckej či inej podobnej prírodovednej oblasti. Na knihe spolupracovali napríklad enologička Katarína Furdíková, významný vinohradnícky šľachtiteľ Tibor Ruman a napokon vinár a chemik Fedor Malík mladší.

Aké je vaše obľúbené víno?

To naše.